6 vecí, ktoré by ste mali vedieť o svojej mzde

5.10.2018

Zaujíma vás každý mesiac len to, aká suma vám príde na účet, alebo máte radi hlbší prehľad o svojich financiách? V nasledujúcich riadkoch si vysvetlíme 7 pojmov a skutočností, ktoré sa týkajú vašej mzdy.

Vyznať sa v pojmoch platov je významnou súčasťou úrovne finančnej gramotnosti, ktorej sa pravidelne venujeme aj na našom Facebooku. Finančná gramotnosť totiž nie je len pojem, ktorý by sme mali brať na ľahkú váhu, jej úroveň totiž ukazuje, ako veľmi sme zodpovední vo vzťahu k peniazom a ako sa dokážeme pripraviť na nepredvídateľné životné udalosti.

1. Rozdiel medzi čistou, hrubou a superhrubou mzdou

Pojem superhrubá mzda sa v bežnej komunikácii medzi zamestnávateľmi a zamestnancami nepoužíva, mnohých preto prekvapí, keď zistia, že tento výraz označuje skutočné náklady na mzdu zamestnanca. Okrem odvodov, ktoré sa počítajú z hrubej mzdy (brutto), sa totiž štátu odvádzajú ešte zamestnávateľské odvody vo výške 35,2 %. Čistá mzda (netto) je suma, ktorá je očistená od všetkých odvodov a od dane zo mzdy. Ak máte napr. hrubý plat 1000 eur, zamestnávateľa „stojíte“ 1352 eur a na účet dostanete čistú mzdu vo výške 762 eur.

Ak vás problematika čistej, hrubej a superhrubej mzdy zaujíma ešte viac, prečítajte si článok Ako čítať výplatnú pásku.

2. Súčasťou vášho platu je aj hodnota benefitov, ktoré využívate

Máte k dispozícii firemný mobil, auto aj na súkromné účely, prepláca vám zamestnávateľ tzv. sick days, jazykové vzdelávanie alebo si môžete v rámci cafeteria systému vybrať benefity podľa potreby a chuti? Lákavé pracovné benefity sú pre zamestnávateľov skvelým prostriedkom na to, ako zaujať nových zamestnancov aj ako znížiť fluktuáciu. Benefity ako nápoje, čerstvé ovocie na pracovisku či možnosť pracovať z domu sú dnes dokonca považované za samozrejmosť.

Každý poskytovaný benefit predstavuje pre vášho zamestnávateľa náklady, či už ide o preplatenie dovolenky navyše, masáže v kancelárii alebo možnosť využívať služby podnikovej materskej škôlky. Pri počítaní nákladov na mzdy zohráva poskytovanie benefitov významnú položku. Ak by ste si chceli vypočítať, akú hodnotu majú všetky benefity, ktoré vám zamestnávateľ poskytuje, predstavte si, že by ste si mali platiť sami tie, ktoré využívate. Aké číslo vám vychádza?

3. Prečo máte nižší plat ako kolega živnostník?

V prvom bode sme si vysvetlili, aký je rozdiel medzi netto, brutto a superhrubou mzdou. Na tomto mieste sa k nemu vrátime, pretože práve hrubá a superhrubá mzda zväčša predstavuje platový rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom. Ak zoberieme do úvahy, že v superhrubej mzde sa odrážajú celkové náklady firmy na prácu jedného zamestnanca, môže celú túto sumu zaplatiť živnostníkovi. Keďže v tomto prípade hovoríme o dodávateľsko-odberateľskom a nie o zamestnaneckom vzťahu, zamestnávateľ nemusí odvádzať 35,2 % odvody. Ak preto vykonávate s kolegom tú istú činnosť, pričom vy ste zamestnanec a on je živnostník, budete vedieť, prečo mu zamestnávateľ vypláca vyšší plat ako vám. Zo sumy, ktorú zarobí, si odvody a daň zo mzdy musí platiť sám a je povinný viesť si účtovníctvo.

Viac o práci na živnosť si môžete prečítať aj v prehľade ich výhod a nevýhod. 

4. Z čoho sa počítajú odvody a daň zo mzdy

Výpočet daní a odvodov je kapitola sama o sebe a podrobne sme sa jej venovali v článku o výplatnej páske.

Ako prvé sa z vašej hrubej mzdy odpočítajú odvody. Základ pre výpočet odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne totiž predstavuje súčet základnej a variabilnej zložky mzdy, ktoré spolu predstavujú hrubý plat. Zo zvyšku, ktorý ostane po odpočítaní odvodov, sa ešte odráta nezdaniteľná časť základu dane (pre rok 2018 je to 319,17 €) a z výslednej sumy sa odvedie daň zo mzdy vo výške 19 %.

5. Vzdelanie pozitívne ovplyvňuje plat

Výšku platu výrazne ovplyvňujú nielen roky praxe a skúsenosti, ale aj úroveň vzdelania. Čo sa týka mzdy, tak stále platí, že čím vyššie vzdelanie, tým lepšia štartovacia pozícia. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci majú navyše platový náskok oproti absolventom stredných škôl počas celej kariéry, často sa tak stáva, že človek „len“ s maturitou svojho kolegu s titulom z vysokej školy nikdy nedobehne.

Rozdiel medzi priemerným platom vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca a pracovníkom so strednou školou je na Slovensku 37 %. Ani zďaleka však tento rozdiel nie je u nás najvyšší. Napríklad v Maďarsku zarábajú absolventi VŠ v priemere až o 69 %.

Rozdiel v nástupných platoch absolventov SŠ a VŠ je 27 % v prospech vysokoškolákov. Svoj podiel na tom má aj fakt, že ľudia s titulom pracujú napr. v IT sektore, manažmente či medicíne, v ktorých sú zväčša vyššie platy.

6. Pravidlo 50/20/30

Posledný bod sa netýka priamo mzdy, ale skôr spôsobu, akým by ste s ňou mali narábať. Pravidlo 50/20/30 vám totiž pomôže rozplánovať si rozpočet a pravidelne si šetriť.

Podľa tohto pravidla by ste mali 50 % zo svojho platu vyčleniť na bývanie, stravu, cestovné, benzín a iné, teda na všetky nevyhnutné výdavky. 20 % je určených na šetrenie alebo investovanie a 30 % na voľný čas a všetky „radosti“, ktoré si chcete dopriať.

Ak chcete vedieť o svojom plate to najpodstatnejšie, teda to, či zarábate férovo, porovnajte si svoju mzdu na platy.sk.