Aké sú plusy a mínusy transparentnosti platov?

17.3.2020

Predstavte si firmu, v ktorej máte na intranete zverejnenú tabuľku s platmi všetkých zamestnancov vrátane vás, vašich kolegov, všetkých manažérov a dokonca aj šéfky. Nie je to sci-fi predstava, dnes už zopár takýchto firiem existuje a maximálnu transparentnosť platov si nevedia vynachváliť. O čom je tento trend a aké sú jeho plusy a mínusy?

Čo je transparentnosť platov?

Debata okolo zverejňovania respektíve nezverejňovania platov má viacero rovín. Od ekonomickej a strategickej na úrovni firmy až po psychologickú, keď si zamestnanec sám nie je istý, či chce, aby bola jeho mzda zverejnená a aby zároveň vedel, koľko zarábajú jeho kolegovia. Nečudo, veď táto informácia prináša úplne nové pocity od hnevu a žiarlivosti, ak niekto zarába viac, až po obozretnosť a neistotu v prípade, že váš plat je vyšší ako kolegu na rovnakej pozícii.

Až donedávna bolo zvykom udržiavať informácie o plate ako prísne tajomstvo medzi zamestnancom a zamestnávateľom a mnohé firmy si mlčanlivosť o mzde poisťovali špeciálnou klauzulou v pracovnej zmluve. Prvé lastovičky, ktoré priniesli zmenu a načali tému transparentného odmeňovania na Slovensku, boli povinné zverejňovanie platov v pracovných ponukách z 1. mája 2018 a zákaz vynucovania mlčanlivosti o vlastnej mzde zamestnanca od začiatku roka 2019.

Transparentnosť platov je nastupujúci trend, ktorý má za cieľ priniesť viac informácií, väčšiu slobodu v rozhodovaní, spravodlivosť v odmeňovaní a v neposlednom rade aj postupné zotieranie rodovo aj rasovo podmienených platových rozdielov. Transparentnosť však nie je vnímaná ako cieľ, ale skôr prostriedok, ako napĺňať personálne ciele firmy – pri správnej komunikácii a operatíve totiž vedie k spokojnosti zamestnancov, pocitu spravodlivosti, k väčšej motivácii, tímovosti a produktivite práce. Mnohé spoločnosti ju navyše berú aj ako súčasť budovania zamestnávateľskej značky. Ak totiž firma otvorene komunikuje svoj transparentný prístup k odmeňovaniu, uchádzači ju môžu uprednostňovať pred konkurenciou.

Rôzne úrovne zverejňovania platov

Keď sa povie transparentnosť, mnohí si predstavia ten najextrémnejší prípad - verejné zverejnenie miezd všetkých zamestnancov. V skutočnosti však existuje niekoľko stupňov v závislosti od toho, aký spôsob a aká úroveň je vhodná pre tú-ktorú firmu. To, či je vaša firma v otázke odmeňovania transparentná a na koľko, si môžete jednoducho overiť v nasledujúcej tabuľke.

Aké sú výhody platovej otvorenosti?

Aj keď sa platová transparentnosť zdá byť ako dokonalé riešenie pre blaho zamestnancov a jednoduchšie rozhodovanie o odmeňovaní pre firmy, nemusí to byť úplná pravda. Spomeňme ale najprv nesporné výhody, ktoré odpozorovali firmy po jej zavedení:

1. Vyššia produktivita práce

Jedným z dôvodov, prečo sa na otvorenosť v odmeňovaní obracajú mnohé firmy, je, že pomáha zvyšovať produktivitu práce. Z výskumu univerzity v Tel Avive z roku 2016 napríklad vzišlo, že keď ľudia v testovanej skupine poznali odmenu ostatných účastníkov, boli náchylnejší si navzájom pomáhať a pri plnení zadanej úlohy boli efektívnejší.

Podobný experiment z Univerzity v Berkeley to potvrdzuje. Jeho účastníci dostali zadanie, pričom ich odmena za jeho splnenie bola vypočítaná na základe toho, koľko zadaní sa im podarilo dokončiť. Kým jednej skupine prezradili platy ostatných, v druhej túto informáciu ponechali ako tabu. Experiment mal dve kolá a ukázalo sa v ňom, že tým, ktorí boli odmeňovaní transparentne, sa podarilo dokončiť viac úloh. Tí najšikovnejší dokonca v druhom kole podali ešte lepší výkon.

2. Opatrenie proti platovým rozdielom

Platové rozdiely medzi mužmi a ženami existujú a nie sú zanedbateľné. Samozrejme, vplyv na ne má aj výber povolania – o tejto problematike sme nedávno písali v článku ku Dňu žien. Zverejňovaním miezd, resp. výpočtu výšky platov na jednotlivých pozíciách sa však tieto rozdiely môžu postupne zotierať.

Okrem toho môže platová otvorenosť priniesť férové odmeňovanie vo všeobecnosti a odstrániť rozdiely, ktoré vznikajú len vďaka tomu, že je niekto pri vyjednávaní o mzde šikovnejší.

3. Konkurenčná výhoda pre zamestnávateľa

Keď firma odmeňuje transparentne a férovo, stáva sa pre zamestnancov atraktívnejšia - potvrdzujú to aj štatistiky z pracovného portálu Profesia.sk. Keď sa po roku fungovania povinného zverejňovania platov skúmali počty reakcií na inzeráty so zverejnenou mzdou a bez nej (stále existujú výnimky, keď sa plat zverejňovať nemusí), jednoznačne “vyhrávali” pracovné ponuky s platom – v priemere na ne zareagovalo 16 uchádzačov, a na tie bez platu len 12.

Niet sa čomu čudovať, aj pri výbere zamestnávateľa platí, že ľudia nechcú “kupovať mačku vo vreci”.

Môže mať platová transparentnosť negatíva? Samozrejme

Aj keď je otvorenosť v odmeňovaní výborné riešenie na viacero problémov, zdá sa, že nie je vhodná pre úplne všetky firmy. Trh práce je, prirodzene, rozmanitý a každý zamestnávateľ má vlastnú štruktúru, obchodné podmienky, rozličné procesy a takisto aj náplň prác aj v rámci totožných pracovných pozícií. Platí, že pokiaľ chce transparentnosť platov zaviesť nová firma, má jednoduchú pozíciu, pričom pri zabehnutých spoločnostiach to môže byť problém najmä preto, že takéto firmy už majú štruktúru odmeňovania veľmi rozsiahlu.

1. Výška platu je osobný údaj

To, koľko zarábame, si, pochopiteľne, chce nechať pre seba veľké percento ľudí. Peniaze sú vnímané ako veľmi osobná záležitosť a aj keď by sme niekedy chceli vedieť, koľko zarábajú naši kolegovia, je nám zaťažko prezradiť, ako sme na tom my.

V európskej legislatíve je navyše plat považovaný za osobný údaj, na základe ktorého je možné identifikovať ekonomickú identitu zamestnanca a ktorý firmy nie sú oprávnené zverejniť.

2. Nie vždy je možné vyrovnať platy

Mzda bola vždy otázkou vzájomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom a v mnohých prípadoch neexistuje univerzálny vzorec, podľa ktorého vypočítať rovnakú mzdu pre každého. Férovosť platu sa odvíja od mnohých faktorov – vzdelania, rokov praxe, jedinečných skúsenostiach, talente, ambíciách či lokalite pracoviska. Z tohto hľadiska sa vhodným riešením transparentného odmeňovania zdajú byť platové rozpätia a vzorec výpočtu mzdy, ktorý zohľadňuje viacero relevantných premenných.

Inšpirácia a priekopníci zo sveta

Na záver prinášame inšpiráciu, ako funguje čiastočná alebo úplná platová transparentnosť vo svete. Najznámejším príkladom je americká firma Buffer, ktorá začala so zverejňovaním zárobkov už v roku 2013, keď zamestnávala 12 ľudí. Dnes ich je viac ako 80 a na svojom webe majú zverejnenú formulu na výpočet miezd, s ktorou sa môže inšpirovať ktokoľvek. Buffer však zašiel ešte ďalej - okrem platov transparentne informuje napríklad aj o výdavkoch na benefity.

V Európe sa v roku 2001 k transparentnosti platov priblížilo Nórsko, ktoré začalo zverejňovať platy a daňové priznania všetkých svojich obyvateľov. Túto prax zaviedli, aby zvýšili dôveru ľudí v ich daňový systém, ktorý ich platy zaťažuje vysokou – 40 % daňou.

V Nemecku môžu ľudia vo firmách s viac ako 200 zamestnancami vidieť, ako približne zarábajú ich kolegovia. Tie majú totiž podľa zákona povinnosť zverejňovať mediány na jednotlivých pracovných pozíciách.