Čo môžete robiť, ak vám zamestnávateľ nechce priznať mzdu, ktorú uviedol v inzeráte

12.11.2020

Možno sa to stalo aj vám. Hľadáte si novú prácu a nájdete zaujímavú pracovnú ponuku. Všetko vyzerá byť v poriadku. Náplň práce je zaujímavá, minimálne podmienky spĺňate. A zo všetkého najviac, mzda uvedená v inzeráte pre vás vyzerá veľmi príťažlivo. Na základe tejto informácie sa rozhodnete o prácu uchádzať. Absolvujete úspešne prvé kolá pohovorov, až vám napokon zamestnávateľ pred podpisom zmluvy oznámi, že mzda uvedená v inzeráte bola len orientačná a vaša štartovacia mzda bude o 20 % menšia. Aké máte možnosti sa brániť?

Mzda alebo plat?

Na začiatok bude potrebné vyjasniť si niektoré pojmy, ktoré budeme používať v tomto článku a ktoré sa používajú v príslušných zákonoch. Tieto pojmy majú často technický význam.

Najdôležitejší pojem je mzda. Zákonník práce definuje mzdu ako „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.“ Mzda je odmena, ktorá vám ako zamestnancovi vznikne pri vykonávaní práce pre zamestnávateľa a zamestnávateľ má povinnosť vám ju vyplatiť. Nevyplatenie mzdy je podľa § 214 Trestného zákona považované za trestný čin s trestnou sadzbou až do troch rokov.

Od mzdy je potrebné odlíšiť slovo plat. Pojem plat sa používa na vyjadrenie odmeny pre zamestnanca, ktorý pracuje pre štát podľa zákona o štátnej službe č. 55/2017 alebo podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme č. 553/2003 Z.z. Je určený tabuľkovo, váš očakávaný plat si môžete vyhľadať na základe pracovného zaradenia, rokov praxe, dosiahnutého vzdelania a pod.

Pojmy mzda a plat sa v bežnej reči zvyknú používať ako synonymá, je však dobré mať na mysli, že v jednotlivých zákonoch majú tieto pojmy trochu odlišný význam.

Základná zložka mzdy

Od 1. mája 2018 bol do pracovného práva zaradený nový pojem. Vtedy totiž nadobudla účinnosť novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorá zaviedla pre zamestnávateľov povinnosť uvádzať v pracovných inzerátoch základnú zložku mzdy.

Základná zložka mzdy je suma, ktorú si môže nárokovať zamestnanec u zamestnávateľa. Musí byť uvedená v pracovnej ponuke alebo byť súčasťou kolektívnej zmluvy. Základnou zložkou mzdy je suma, ktorú vám zamestnávateľ dá za odpracovaný čas (hodinová mzda) alebo podľa dosiahnutého výkonu (výkonová mzda). Je to suma očistená od odmien alebo príplatkov napr. za prácu nadčas, cez víkendy, v noci a podobne.

Ak ste uchádzačom o prácu, vaša mzda sa bude odvíjať od tejto základnej zložky mzdy. So zamestnávateľom si pred podpisom pracovnej zmluvy môžete vyjednať vyššiu mzdu, než je uvedená v inzeráte. Zamestnávateľ vám za žiadnych okolností nemôže za tú istú prácu ponúknuť nižšiu sumu. Z logiky pracovného práva vyplýva aj to, že základná zložka mzdy nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, ktorá sa určuje každý rok nariadením vlády.

Čo môžete považovať za pracovnú ponuku? Právna teória sa zhoduje, že ide o ponuku na obsadenie pracovného miesta, ktorá je prístupná verejnosti a ktorú zverejnil zamestnávateľ. Môže ňou byť inzerát na Profesii, ale napríklad aj oznam na dverách predajne potravín, že prevádzka prijme predavača. Aj v týchto ponukách musí byť uvedená základná zložka mzdy.

Pozor, základnú zložku mzdy nie je potrebné uvádzať, ak zamestnanec firmy napíše oznam na svojom profile na nejakej sociálnej sieti, že jeho firma si hľadá zamestnanca. Prípadne, ak je táto ponuka oznámená osobne (teda nie je šírená verejne).

A čo v prípade, ak vám zamestnávateľ predsa len ponúkne nižšiu sumu?

Ako uchádzač o zamestnanie vstupujete pri uchádzaní sa o prácu do tzv. „predzmluvného vzťahu“. Znamená to, že máte zákonnú ochranu ešte pred tým, než ste podpísali so zamestnávateľom akúkoľvek zmluvu.

Zákonník práce hovorí, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy má zamestnávateľ povinnosť poučiť vás o vašich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy. Nesmie od vás vyžadovať informácie nad rámec zákona, nesmie od vás vyžadovať informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch alebo bezúhonnosti. Taktiež musí dodržať zásadu rovnakého zaobchádzania (tzv. antidiskriminačný zákon).

Do predzmluvnej ochrany patrí aj povinnosť zamestnávateľa dohodnúť s vami mzdu, ktorá nie je nižšia ako základná zložka mzdy uvedená v inzeráte.

V prípade, že vám zamestnávateľ aj tak dá podpísať pracovnú zmluvu, v ktorej vám ponúkne nižšiu mzdu, je dobré ho na to najskôr upozorniť. Je totiž stále možné, že ide o omyl. Personálne oddelenia majú niekedy predpripravené tlačivá s pracovnou zmluvou, do ktorej len vpíšu potrebné údaje. V takomto momente odporúčame mať po ruke text inzerátu, v ktorom zamestnávateľovi ukážete, že očakávate aspoň takú mzdu, ktorá bola uvedená v ponuke.

Ak by zamestnávateľ na nižšej mzde trval, upozornite ho na to, že takéto správanie je v rozpore s jeho právnymi povinnosťami. Pamätajte, že ako uchádzač o prácu vo výberovom konaní vám Zákonník práce priznáva právnu ochranu. Zamestnávateľ vás nemôže znevýhodniť na základe toho, že chránite svoje práva.

V prípade, že sa so zamestnávateľom nebude možné dohodnúť, dáva Zákonník práce uchádzačom v zásade dve možnosti, ako pristúpiť k ochrane svojich práv.

1. Inšpekcia práce

Podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce: Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov (...), môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

Podľa § 2 ods 1 písm a) zákona o Inšpekcii práce je jednou z náplní práce dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 8 písm c) Inšpektorát práce je povinný vykonať inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) do 30 dní od doručenia podnetu a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce

§ 19 ods. 1 písm. a) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu (...) až do 100 000 eur.

2. Súdy

Okrem Inšpekcie práce pamätá Zákonník práce aj na ochranu zamestnanca v prípade sporov. Čl. 9 Zákonníka práce ustanovuje všeobecnú zásadu, že „zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.“

Podľa § 14 Zákonníka práce „spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.“ Konanie pred súdom bude prebiehať v rámci Civilného sporového poriadku. V takomto prípade bude zamestnancovi poskytnutá vyššia ochrana, keďže pracovnoprávne spory sú považované za spor so slabšou stranou.

Ako v prípade Inšpekcie práce, tak aj pri súdnom pojednávaní bude rozhodovať najmä dôkazná situácia. Praktická rada z našej strany je, aby ste si odložili pôvodný inzerát. Môžete si, napríklad, spraviť fotografiu ponuky, uložiť si email s obsahom inzerátu alebo v prípade inzerátov zverejnených na webových stránkach si môžete vytvoriť printscreen obrazovky. Na Profesii sa vám reakcie na pracovnú ponuku ukladajú automaticky do konta aj s textom inzerátu.