Odstupné a odchodné: Aký je v nich rozdiel a kedy na ne máte nárok?
20.3.2024
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ako to je s nárokom na ne a v akej výške vám prináležia? Prečítajte si v našom článku.
Odstupné: Podmienky nároku a na čo si dať pozor
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Odstupné vám prináleží aj v prípade ľubovoľného trvania, musí však dôjsť k vzájomnej dohode, teda podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru.
V závislosti od dôvodu skončenia pracovného pomeru sa mení aj výpočet výšky odstupného, preto nie je jedno, akou formou k tomuto skončeniu dôjde.
Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Pokrýva sa tým situácia, v ktorej zamestnanec za výpoveď či skončenie pracovného pomeru nemôže a nemá na jej okolnosti vplyv.
Nárok na odstupné vzniká v týchto prípadoch:
- zamestnávateľ sa ruší alebo premiestňuje a zamestnanec zároveň nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce
- zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť k výkonu dovtedajšej práce (táto skutočnosť musí byť doložená lekárskym posudkom)
- zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. choroby z povolania
- zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. rušiť
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Nárok na odstupné vám tiež nevznikne v prípade, že pracovný pomer je síce ukončený zo strany zamestnávateľa, ale dôvodom skončenia je vaše porušenie pracovnej disciplíny.
Výška odstupného v roku 2024
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Na výšku odstupného má vplyv aj samotný spôsob, akým bol pracovný pomer ukončený.
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
Skončenie pracovného pomeru dohodou
Odchodné nie je odstupné: O čo ide a kto má naň nárok?
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Na rozdiel od odstupného teda odchodné neplní funkciu akejsi náplasti za neželané či neplánované predčasné ukončenie pracovného pomeru.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok (okrem vzniku nároku naň je nutné aj jeho priznanie Sociálnou poisťovňou)
Základnými formálnymi podmienkami pre nárok na odchodné je okrem vyššie uvedených situácií ešte fakt, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru konkrétneho zamestnanca, a tiež doručenie žiadosti zamestnanca o dôchodok Sociálnej poisťovni ešte pred skončením pracovného pomeru, najneskôr však v lehote 10 dní po jeho skončení.
Výška odchodného v roku 2024
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ je teda povinný poskytnúť odchodné pri splnení nároku v jeho zákonom definovanej výške, nič mu však nebráni poskytnúť zamestnávateľovi odchodné v sume vyššej ako definuje zákon.
Môže tak urobiť jednak dobrovoľne na základe svojho uváženia, ale napríklad aj na základe vnútorných predpisov zamestnávateľa alebo ustanovení kolektívnej zmluvy, ktorými je potom zamestnávateľ pri určovaní výšky odchodného viazaný.
