Prečítajte si prehľad výhod a nevýhod typov pracovných úväzkov: 2. časť - Živnosť

24.7.2018

Kým niektorí sa jej skôr vyhýbajú, ostatní ju vyhľadávajú. Reč je o práci na živnosť, ktorá podľa prieskumu Paylab Data Research patrí k druhému najpopulárnejšiemu "typu úväzku" voči zamestnávateľovi. V predchádzajúcom blogposte sme vám predstavili hlavné výhody a nevýhody práce na pracovnú zmluvu, ako je to v prípade živnosti?

V prieskume medzinárodného portálu Paylab, ktorého súčasťou sú aj Platy.sk, sme sa pýtali zamestnancov v 11 krajinách Európy, aký typ pracovného vzťahu so zamestnávateľom preferujú. Za živnosť či externú formu spolupráce bolo len niečo vyše 6 % opýtaných, pričom viac ako 78 % ľudí by uprednostnilo pozíciu interného zamestnanca. Prečítajte si, aké sú výhody a nevýhody práce na pracovnú zmluvu.

Prečítajte si, aké sú hlavné výhody a nevýhody práce na živnosť a na záver aj rady, ako vyjednávať o plate, keď ste živnostník.

Výhody práce na živnosť

Najväčšími devízami práce na živnosť sú podľa účastníkov prieskumu sloboda, flexibilita a možnosť pracovať pre viacero firiem súčasne. SZČO má väčšiu slobodu v tom, kedy bude pracovať, odkiaľ a pre koho. Takúto formu podnikania preto môžete využívať napríklad vtedy, ak radi cestujete - nič vám nebráni v tom pracovať napríklad aj z pláže na opačnom konci sveta.

Mnoho zamestnancov si formu práce na živnosť vyberá kvôli spravidla vyšším zárobkom. Zo svojho zisku sú síce povinní zaplatiť odvody a daň, no sumu, z ktorej si ju vypočítajú, si môžu znížiť odrátaním výdavkov, ktoré na výkon živnosti majú.

Navyše, počas prvého roka nie sú povinní platiť odvody do Sociálnej poisťovne - táto povinnosť im vzniká až spätne, ak za predchádzajúci rok zarobili 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve).

Veľkú výhodu oproti kmeňovým zamestnankyniam majú živnostníčky v tom, že môžu počas poberania materských dávok stále podnikať a počas tohto obdobia navyše nemusia platiť nemocenské a ani dôchodkové poistenie. Rovnako tak aj otcovia, ak požiadajú o poberanie materských dávok.

Odvetvia, v ktorých je najväčšia koncentrácia živnostníkov, sú najmä IT, ekonomika a účtovníctvo, stavebníctvo a reality, manažment, administratíva či marketing, PR a reklama. Charakter profesií vykonávaných v týchto pracovných oblastiach totiž pracovníkom umožňuje ponúkať svoje služby viacerým zamestnávateľom a vyberať si, komu a v akom rozsahu im budú k dispozícii.

Nevýhody

Vedenie účtovníctva, výpočet dane z príjmu, prihlasovanie a odhlasovanie z poisťovní, ohlásenie práceneschopnosti a iné - všetky tieto a podobné úkony musí živnostník robiť sám na vlastnú zodpovednosť. Kedykoľvek ho môže prekvapiť daňová kontrola a navyše pri svojom podnikaní ručí neobmedzene nielen firemným, ale aj osobným majetkom.

Na výkon svojej práce si všetky potrebné nástroje či pomôcky musí živnostník zaobstarať sám a aj keď má zmluvu so zamestnávateľom, ktorý zamestnancom ponúka nefinančné benefity, nemá na ne právny nárok, rovnako tak aj na príspevok na stravu či na preplatenú dovolenku. Záleží to však aj na dohode so samotným zamestnávateľom. Niektorí totiž nerozlišujú typ pracovnej zmluvy a takéto benefity ponúkajú aj živnostníkom.

V prípade, že práca na živnosť vykazuje znaky závislej činnosti, ide o nelegálnu prácu a pokuta hrozí živnostníkovi aj zamestnávateľovi. Dokazovanie závislej činnosti je však individuálne a závisí aj od toho, o aké povolanie ide. Pokiaľ je na živnosť zamestnaný marketingový špecialista, je to iné, ako keby zamestnávateľ vyžadoval živnosť od chyžnej.

Ako sa rozprávať o plate, keď ide o prácu na živnosť?

Keďže sa práca na živnosť uzatvára na základe Zmluvy o spolupráci alebo Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, vzťahuje sa na ňu Obchodný zákonník a nie Zákonník práce. Zamestnávatelia preto nie sú povinní v pracovných inzerátoch uvádzať ponúkaný plat, niektorí to však napriek tomu robia, pretože vedia, aký obnos peňazí dokážu na danú pracovnú pozíciu vyčleniť.

Ak aj ponúkaný plat z inzerátu nepoznáte, vo všeobecnosti platí, že ako živnostník si môžete pýtať vyššiu mzdu v porovnaní s interným zamestnancom. Suma, ktorú vám firma vyplatí na faktúru, preňho totiž predstavuje konečné náklady na cenu práce, pričom v prípade zamestnanca musí okrem hrubej mzdy zaplatiť aj zamestnávateľské odvody. Z platu, ktorý ako živnostník zarobíte, si platíte dane a odvody na vlastnú zodpovednosť.

Ako môžete získať predstavu, koľko si ako živnostník môžete vypýtať peňazí? 

• Vyplňte dotazník na www.platy.sk a zistite, aký je priemerný plat na pozícii.

• Zadajte tento údaj do kalkulačky výpočtu čistej mzdy a pozrite sa na hodnotu superhrubej mzdy. Tá predstavuje celkovú cenu práce, na ktorú musí zamestnávateľ vyčleniť prostriedky v prípade interného zamestnanca.

• Vezmite do úvahy, na akom objeme práce či časovom úväzku sa so zamestnávateľom dohadujete a túto sumu prispôsobte všetkým okolnostiam vášho pracovného vzťahu.

Pri vyjednávaní o výške odmeny za prácu platia rovnaké pravidlá, ako keby ste sa hlásili na pozíciu na interný pracovný pomer. Dôležité sú argumenty, ktoré použijete a ktoré by sa mali opierať o vaše skúsenosti, prax a hodnotu, ktorú spoločnosti prinesiete.