Prečo sme tak veľmi citliví na to, koľko zarábame?

7.8.2018

V spoločnosti vládne atmosféra, že o plate sa nahlas nehovorí a ak áno, tak určite nie o konkrétnych číslach a už tobôž nie medzi kolegami. Napriek tomu je však otázka odmeny za prácu pre mnohých ľudí kľúčová. Pozreli sme sa na hlavné dôvody, prečo sa dnes zdá, že sme mimoriadne citliví na to, koľko zarábame.

Na trhu práce platí základný vzorec: za našu prácu dostávame odmenu v podobe platu a tieto peniaze míňame na veci, ktoré potrebujeme a ktoré chceme. Výška platu pritom často výrazne vplýva na náš každodenný život a jeho kvalitu. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, presne s akou výškou mzdy by ste boli spokojní a nad peniazmi by ste už nemuseli uvažovať?

Prečítajte si štyri dôvody, ktoré spôsobujú, že plat je pre nás dôležitou témou a na jeho výšku sme veľmi citliví.

Rastúci počet jednočlenných domácností

Život osamote je lákavý pre ľudí, ktorí dávajú prednosť súkromiu a samostatnosti, no týka sa tiež tých, ktorí ovdoveli alebo sú rozvedení. Obzvlášť zraniteľní sú navyše slobodní rodičia, ktorí okrem seba musia živiť ešte aj deti. Keďže všetky výdavky s chodom domácnosti musí pokrývať len jeden príjem, je pre jednotlivcov dôležité, aby mali stabilné a najmä dobre finančne ohodnotené zamestnanie a téma platu je pre nich, logicky, mimoriadne dôležitá.

Počet ľudí, ktorí žijú samostatne bez ďalších osôb v domácnosti, dramaticky rastie a podľa Medzinárodného Euromonitora ich bude do roku 2030 viac ako párov s deťmi alebo bez detí.

Viac ako polovica zamestnancov sa cíti finančne podhodnotená

Koľkokrát ste už počuli niekoho rozprávať, že je spokojný so svojím platom? Zrejme to nie je tak častá situácia. Podľa prieskumu medzinárodného platového portálu Paylab sa totiž každý druhý opýtaný cíti byť finančne podhodnotený.

Nejde pritom len o ľudí, ktorí majú nízke platy. Lepší zárobok na súčasnej pracovnej pozícii by si želalo aj 41 % zamestnancov, ktorých hrubá mesačný mzda je vyššia ako priemer na Slovensku.

Ak Slováci hľadajú lepšiu finančnú situáciu, obrátia sa radšej na nového zamestnávateľa, než by mali o zvýšení platu diskutovať so svojím súčasným. Podľa prieskumu platového portálu je zmena práce najčastejšie využívanou stratégiou, ako zvýšiť sumu na výplatnej páske.

Máte aj vy pocit, že nezarábate férovo? Na našom webe www.platy.sk si môžete overiť, ako zarábajú ostatní na rovnakej pozícii.

Zadlžujeme sa

Pravidelný príjem je alfou a omegou pre normálne fungovanie každej domácnosti. Obzvlášť to platí v prípade, ak sú súčasťou vašich výdavkov aj splátky pôžičiek, hypotéky alebo iných druhov úverov.

O tom, ako sú Slováci zadĺžení a ako sú schopní svoje dlžoby splácať, hovoria aj štatistické výsledky tzv. Debt to Income Ratio (DTI), teda pomeru dlhov voči príjmom. Podľa Eurostatu sa tento ukazovateľ v priebehu 10 rokov zdvihol viac ako dvojnásobne z 23,53 % v roku 2006 na 62,59 % v 2016. Oproti Výsledky z roku 2017 ešte nie sú dostupné. V súvislosti s hodnotou DTI platí, že čím nižšie percento, tým viac peňazí vám po zaplatení mesačných splátok ostane.

Ako si vypočítate svoje DTI? Spočítajte si mesačnú výšku vašich splátok a vydeľte ju hodnotou vášho čistého príjmu. Výsledok vynásobte číslom 100.

Príklad: Ak vaša mesačná splátka hypotéky predstavuje 400 € a spotrebný úver na auto splácame sumou 100 €, celkovo váš mesačný dlh predstavuje 500 €. Ak je váš čistý príjem 1200 €, tak váš osobný pomer dlhu voči príjmu predstavuje 41,6 % (500/1200=0,416*100=41,6 %)

Diskutabilná úroveň finančnej gramotnosti

Jedným z pilierov zdravej finančnej situácie jednotlivca je schopnosť šetriť a tým vytvárať finančnú rezervu, ktorá by mala byť vo výške troch až šiestich mesačných príjmov. Práve táto hodnota by nám mala pokryť náklady v prípade nepredpokladaných nepriaznivých udalostí. Ak tento fakt poznáte a aj sa ním riadite, prispievate tým k vyššiemu skóre vašej finančnej gramotnosti.

Úroveň finančnej gramotnosti ukazuje najmä to, ako rozumiete svetu financií a ako s týmito informáciami narábate. Z prieskumu OECD z roku 2016, v ktorom sa skúmala finančnú gramotnosť viac ako 50 000 dospelých ľudí v 30 krajinách, vyplynulo, že je len málo takých, ktorí zvládajú manažovať svoju vlastnú finančnú situáciu.

V prieskume sa zisťovali tri základné úrovne finančnej gramotnosti – znalosti, správanie a prístup k peniazom. Priemerné skóre respondentov bolo 13,2 z 21 možných. V oblasti vedomostí len 56 % dospelých dosiahlo minimálne skóre 5 zo 7 bodov a len 60 % domácností má rozdelený rozpočet na výdavky.

Úroveň finančnej gramotnosti dokazuje napríklad aj to, ako sú ľudia schopní šetriť a uvažovať o peniazoch aj v dlhodobejšom horizonte. To v konečnom dôsledku ukazuje aj to, ako sa dokážeme pripraviť na nepriaznivé okolnosti. Práve nepripravenosť na stratu príjmu či zníženie platobnej schopnosti sú jednými z najvýraznejších faktorov závislosti na mzde a citlivosti na to, ako dokážeme ušetriť na svojich štandardných výdavkoch a šetriť na budúcnosť.