Prečo vyspelé ekonomiky experimentujú so základným príjmom?
31.5.2021
Myšlienka základného príjmu tkvie v tom, že vláda ponúka svojim obyvateľom pravidelný finančný príjem. Občania ho získajú bez námahy, nie je podmienený prácou. Podľa zástancov tejto sociálnej politiky je to najrýchlejší spôsob, ako skoncovať s chudobou vo svete. Nový impulz dáva tejto myšlienke aj post-covidový stav (nielen) európskych ekonomík. Viete, ako dopadli sociálne experimenty so základným platom v rôznych krajinách sveta?
Mesačný plat bez námahy? Áno, presne tak
Čo keby obyvatelia krajiny dostávali mesačný príjem bez toho, aby museli pracovať? Podľa politickej teórie základného platu by so získanými prostriedkami na uspokojovanie základných životných potrieb mohli občania narábať podľa vlastného uváženia.
Nadšenci a navrhovatelia základného príjmu tvrdia, že je práve toto je najrýchlejší a najlepší spôsob, ako ukončiť chudobu vo svete. Tiež je to podľa nich účinný nástroj na vyrovnanie sa so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou, ktorú vyvoláva automatizácia a robotizácia. Výsledky experimentov so základným platom, ktoré sa realizovali vo Fínsku, Kanade či Japonsku naznačujú, že obyvatelia, ktorí základný plat získali a poberali, boli šťastnejší a zdravší. Zároveň sa zvýšili dôvera v štátne inštitúcie a znížila sa kriminalita.
V Kanade pol mzdy, v Južnej Kórei iba farmárom
Experimenty so základným platom sa realizovali podľa portálu Visual Capitalist minimálne v 48 krajinách sveta, pričom každá z nich k nemu pristúpila inak.
V niektorých prípadoch bol príjem vyplácaný jednotlivcom, inokedy domácnosti. V rámci experimentu niektoré krajiny vyplácali základný príjem jednorazovo, iné zas na pravidelnej báze. V Južnej Kórei tento experiment aplikovali iba na vybranú skupinu obyvateľov (farmárov) - Basic Income for Farmers, v USA skúšali a menili výšku základného platu s cieľom nájsť tu optimálnu. V kanadskom Ontariu bola hodnota základného príjmu nastavaná tak, že reflektovala polovicu bežne zarobeného príjmu poberateľa.
Ako dopadol experiment vo Fínsku?
Krajina tisícich jazier sa dlhodobo drží na vrchole rebríčka sledujúceho životnú úroveň obyvateľstva.
Fínsky experiment so základnou univerzálnou mzdou v rokoch 2017 až 2018 podporovaný vládou dopadol nad očakávania. „Príjemcovia základného príjmu boli spokojnejší so svojim životom a mali menšiu psychickú záťaž ako kontrolná skupina,“ zhodnotili vedci z Helsinskej univerzity v záverečnej štúdii. "Mali tiež pozitívnejšie vnímanie ich ekonomického blahobytu."
Profesorka Helena Blomberg-Kroll sa podľa denníka The Guardian vyjadrila: „Hoci základný príjem nedokáže vyriešiť všetky naše zdravotné a spoločenské problémy, určite sa musí diskutovať o tom, že by to mohlo byť súčasťou riešenia v čase ekonomických ťažkostí.“
Fíni v experimente platili 2 000 nezamestnaným, ktorí boli náhodne vybraní, pravidelný mesačný príjem 560 Eur. Osobám, ktoré príjem poberali, nevznikla povinnosť hľadať si prácu. Ak si však napriek tomu nejakú našli, na príjem im nikto nesiahol.
Základná mzda v Japonsku ako opatrenie voči robotizácii
Japonský experiment so základnou mzdou bol financovaný podnikateľom Yusaku Maezawa, ktorý sa v roku 2020 rozhodol do neho investovať 9 miliónov dolárov. Rozdelil ich medzi 1000 náhodných ľudí, ktorí ho sledovali na Twitteri. Mali jedinú podmienku, a to, že sa pravidelne zúčastňovali prieskumu. Ten sledoval, ako tieto peniaze ovplyvňujú ich život.
Úspešný miliardár, ktorý ako prvý súkromný pasažier preletel okolo mesiaca, dúfa, že pozitívne výsledky tohto experimentu naštartujú debatu o politike základného príjmu. V Japonsku totiž automatizácia a robotizácia naberá šialené tempo.
Koronavírus nahráva univerzálnej mzde
Zvýšenému záujmu o tému univerzálnej mzdy nahráva aj pandémia koronavírusu. Nadšenci tejto myšlienky tvrdia, že finančné straty a neistoty, ktoré post-covidová situácia generuje, sú pre občanov neúnosné a zúfalo potrebujú získať istotu finančného príjmu. Dokonca pápež František sa vo svojom veľkonočnom príhovore už v roku 2020 vyjadril, že „nastáva čas na zváženie univerzálnej základnej mzdy”.
